| |  | ÚVODOM:
Československé reformné vedenie v roku 1968 podcenilo aktuálny stav mocenských pomerov v ZSSR a nebolo schopné predvídať sovietskú reakciu. V Moskve, kde bol už pred štyrmi rokmi zvrvhnutý N.S. Chruščov, a väčšina pozitívnejších rysov jeho éry odznela. Postoje novej vedúcej skupiny v Kremli vyjadrovala agresivna imperiálna politika Leonida I. Brežneva. Pre československý experiment s demokratickým socializmom to vytváralo podmienky krajne nepriaznivé. Ako to ale naozaj bolo, aké boli reakcie obyčajných ľudí a ich príbehy v kolese dejín aspoň načrtnu tieto stránky.Sú zamerané na popis udalostí, ktoré otriasli životom mnohých ľudí v bývalom Československu. Začali uvoľnením, oživením označeným ako Pražská jar a boli prerušené v noci z 20.-21.8.1968 vpádom vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy. Nasledovalo obdobie označované ako normalizácia. To navždy ukončilo "budovanie systému nazvaného socializmus s ľudskou tvárou". |
